Cieľom našej práce bolo pomocou PLC a TOUCH PANELA navrhnutie lisovacej stanice. Ako študenti štvrtého ročníka na Technickej akadémii v Spišskej Novej Vsi sme sa rozhodli zostaviť PLC stanicu, ktorej súčiastky nám boli darované školou z Nemecka v rámci projektu Leonardo da Vinci. Po ich namontovaní na rám a zapojení do siete ako aj pripojení ku kompresoru sme vytvorili program pre lisovaciu stanicu. Táto lisovacia stanica je ovládaná snímačmi, tlačidlami a dotykovým displejom. Slúži na lisovanie predmetu zboku a zvrchu. Pre bezpečnosť sú použité snímače koncových polôh pneumotorov, ako aj tlačidlo „EMERGENCY STOP“ pre núdzové zastavenie.
Úlohou projektu je identifikácia procesu brúsenia, prostredníctvom vplyvu procesných faktorov na kvalitu obrobenej plochy. Ide o optimalizáciu procesných faktorov vplývajúcich do priebehu obrábania na výstupné výsledky.
Hlavné ciele projektu po zhodnotení teoretických základov sú zamerané na nasledujúce úlohy:
- vykonanie skúšok,
- faktorová analýza vplyvu procesných faktorov na kvalitu obrobenej plochy,
- štatistické spracovanie nameraných hodnôt a ich vyhodnotenie v programe Excel.
Cieľom naplnenia uvedených úloh je rozšíriť teoretické a praktické poznatky v procese obrábania technologickou metódou brúsenia na báze stredoškolského štúdia.
Automobil je v dnešnej dobe známy takmer každému. Prvé automobily poháňané parou sa objavili už v roku 1880. V 20. storočí sa automobily poháňané benzínom alebo naftou stali najvýznamnejším dopravným prostriedkom.
Automobily ma fascinovali už v detstve. Vždy som chcel pochopiť princíp fungovania motora. V 15-tich rokoch som si kúpil prvý motocykel Java Simson S51, na ktorom som na vlastné oči videl a pochopil princíp dvojtaktného motora. V 16-tich rokoch som tento motocykel vymenil za Explorer 250r. Pohon zabezpečoval štvortaktný motor. Pri generálke motora ma zaujali rozvody, ktoré majú za úlohu riadiť pracovný cyklus zážihového štvordobého motora. Neskôr ma začal zaujímať zvyšok auta. Podvozok, brzdy, pohon kolies, riadenie a ostatné.
Každý rok sa v Habovke na Orave organizuje súťaž doma robených traktorov, áut zvaná Habovský kardan. Súťažiaci tam chodia prezentovať svoje výrobky-traktory, na ktorých medzi sebou súťažia v rôznych kategóriách. Ťahajú smrekové kmene, pretekajú v tom kto je rýchlejší, kto má lepšiu dostupnosť terénom, preťahujú sa lanom a podobne. Podobné podujatie Hruštínska prevodovka sa koná v Hruštíne taktiež na Orave. Tu súťažiaci prezentujú vlastnoručne upravené autá, džípy a buginy, ktoré súťažia v dostupnosti terénom. Práve na týchto podujatiach som sa rozhodol, že si aj ja vyrobím auto-buginu. Nasledoval výber auta, z ktorého si buginu zostrojím. Zo skúseností mnohých pretekárov, som zistil, že vodou chladené motory sa často v teréne prehrievajú. Buginy sa terénom pohybujú pomalšie než na cestách, dôsledkom čoho cez chladič prúdi menej vzduchu a tým sa kvapalina v chladiacom systéme chladí pomalšie. A ako sa vraví, menej je niekedy viac, rozhodol som sa pre motor na ktorom je použité čo najmenej elektroniky. Po dlhom hľadaní som konečne našiel to, čo som potreboval. Fiat 126p, často prezývaný ako poľský fiat „Maľúch“, je rozmerovo malé auto jednoduchej konštrukcie, s motorom ktorý je chladený vzduchom a navyše pomerne dobrou spotrebou paliva. Nasledovala kúpa automobilu Fiat 126, po ktorej som sa pustil do dlhého plánovania resp. projektovania tvaru rámu, realizácie a nakoniec testovania jazdných vlastností buginy. Neskôr sa ku mne pridal ešte jeden kamarát, ktorý si tiež jednu vyrobil.
Slovo robot prvýkrát použil v roku 1920 český spisovateľ Karel Čapek vo svojom diele R.U.R.. Od vtedy ubehlo veľa rokov, avšak toto slovo používame dodnes.
Roboty sa stali súčasťou našich životov, sú všade okolo nás a my ich už berieme ako samozrejmosť. Málokto však presne vie, ako fungujú a na čo všetko vlastne môžu slúžiť.
Už odmala ma zaujímalo všetko, čo sa dokázalo hýbať a nebolo to živé. Sledoval som roboty, ktoré montujú karosérie áut, roboty, ktoré sa samy dokážu orientovať v priestore a dokonca s ním dokážu spolupracovať bez najmenšej chybičky.
Častokrát, keď som surfoval na internete, padol mi do oka nejeden robot. Vždycky som obdivoval prácu ľudí, ktorí takéto veci dokázali samostatne doma skonštruovať a priviesť k životu.
Raz som narazil na stránku, na ktorej jeden pán predstavoval svoje vlastnoručne skonštruované robotické rameno, avšak dokázal ho ovládať len manuálne. Zdalo sa mi to zaujímavé, ale nemal som prostriedky ani schopnosti na to, aby som niečo, aspoň na takejto úrovni skonštruoval, a tak som sa tým ďalej nezaoberal.
V dnešnej dobe ma študentský projekt veľký význam. Je to príležitosť študenta ukázať, že už počas štúdia vie niečo robiť a tak opúšťa školu s cennými manuálnymi zručnosťami a vedomosťami, čo firmy väčšinou očakávajú a oceňujú.
V nasledujúcom texte sa táto práca zameriava na študentský projekt, ktorého náplňou je návrh a samotná konštrukcia formuly s alternatívnym elektrickým pohonom, ktorá sa bude vyznačovať hlavne tichou a ekologickou prevádzkou.
V práci budú popísané jednotlivé časti a zariadenia, z ktorých sa celá konštrukcia skladá. Výsledkom by mal byť funkčný model formuly poháňanej elektrickým motorom.
V úvode by som ešte rád, poďakoval vedúcemu môjho študentského projektu Ing. Márii Ortutayovej za neustálu podporu, inšpiratívne rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom.
Na tomto mieste by som ďalej chcel poďakovať Ing. Zdenekovi Snitilovi a Ing. Michalovi Romanovi za ich materiálny prínos, vďaka ktorému bolo možné túto prácu zrealizovať ale aj za odborné vedenie počas celej doby práce. Taktiež sa chcem poďakovať vedeniu Strednej priemyselnej školy v Snine za vytvorenie vhodného prostredia na vzdelávanie aj takouto formou, ale aj každému, kto svojou troškou dopomohol k zrealizovaniu mojej práce.
Zvláštne poďakovanie patrí Ing. Michalovi Voharovi za finančnú podporu môjho študentského projektu .
V tejto práci som riešil : Návrh a konštrukciu „SNOWSCOOT-u“ Jedná sa o využitie voľného času počas zimných prázdnin na netradičnom prostriedku. V práci sú riešené čiastkové úlohy:
- Návrh rámu
- Vyhotovenie rámu
- Upevnenie prednej lyže
- Upevnenie zadnej lyže
- Montáž
Už od malička ma fascinovalo strojárstvo ako také. Preto som sa po ukončení základnej školy rozhodol po odporúčaniach môjho otca, ktorý pracuje v strojárskom priemysle už viac ako 30 rokov, pre SPŠ strojnícku v Prešove. Počas tohto štúdia mi strojárstvo prirástlo ešte viac k srdcu a preto som sa rozhodol, že budem pokračovať v štúdiu strojárstva. Asi najviac som si obľúbil hodiny Strojárskej technológie, kde na zadaniach riešime postup výroby a samotnú výrobu súčiastok so všetkým čo k tomu patrí. A až vo štvrtom ročníku sme riešili zadanie týkajúce sa strihania a strižných nástrojov. Veľmi ma to zaujalo. Možno to bolo tým, že to mám v krvi keďže otec sa špecializuje práve na túto časť strojárstva. A asi práve preto som to zadanie spravil najlepšie z celej triedy. Následne nato som sa na odporúčanie vyučujúcej rozhodol zapojiť do Vašej súťaže.
Po zadaní úlohy, sme navrhli nástrihový plán s čo najlepším využitím materiálu. Následne sme vypočítali veľkosti strižných a stieracých síl a určili sme ťažisko/pôsobisko/ výslednej strižnej sily. Takisto sme vypočítali využitie materiálu a veľkosti odpadu v percentách a kilogramoch. Ďalej sme navrhli rozmery strižníka a strižnice a zistili sme strižnú vôľu. Vytvorili sme zostavný výkres a následne spravili dielenské výkresy všetkých nenormalizovaných častí.
Celé sa to začalo nevinne v rámci krúžkovej činnosti na našej škole, mali sme veľa (mladých) inovatívnych myšlienok a málo peňazí, skrátka sme chceli niečo urobiť, dokázať či vytvoriť. Počas nášho štúdia sme sa naučili kresliť súčiastky v CAD systéme, no aj vytvárať zostavy. Tieto predpoklady otvorili nám dvere do virtuálneho sveta modelov, ktoré síce boli pekné ale nie hmatateľné. Náš malý tým ,,konštruktérov“ hľadal cestičku do sveta opravdivých hmatateľných modelov, ktoré sú už reálne a funkčné. Zašli sme až tak ďaleko, že sme vytvorili vlastný nástroj transformácie virtuálneho modelu na hmotný objekt, teda CNC obrábací stroj. Tak sa naša pomyslená ,,cestička“ uzatvára a už naši mladší spolužiaci budú môcť na našej škole vytvárať svoje vlastné výrobky za pomoci nášho malého CNC sústruhu.
