V tejto práci sme sa rozhodli riešiť problematiku merania, navrhovania, 3D modelovania a výroby polohovateľnej radlice na sneh podľa funkčnej predlohy, podľa ktorej sme radlicu navrhli a vyrobili za pomoci vlastných riešení.
Pre túto úlohu sme sa rozhodli v rámci pomoci škole a v rámci zdokonalenia sa v oblasti strojárskeho konštruovania a strojárskej výroby. V práci sme sa snažili využiť všetky vedomosti a zručnosti nadobudnuté počas štúdia.
Ako prvé sme riešili problematiku merania jednotlivých komponentov predlohy, ktoré sme následne vymodelovali v 3D modelovacom programe Autodesk Inventor 2013 a poskladali do 3D zostavy, tak sme si overili či bola presnosť našich meraní správna. Následne sme za pomoci 3D modelov a predlohy radlice vyrobili vlastné komponenty, ktoré sme poskladali do hotového výrobku, v ktorom sme nahradili niektoré pôvodné riešenia predlohy vlastnými riešeniami, ktorými sme vylepšili výrobok.
3D dokumentácia bola tvorená aj za účelom ďalšej výroby v budúcnosti.
Cieľom našej práce bolo vylepšiť existujúci jednoduchý model triediacej linky, riadenej PLC LOGO od spoločnosti Siemens. Východiskové zariadenie prenechali škole bývalí žiaci ako maturitný projekt. Chceli sme uplatniť modernejší riadiaci systém Simatic S-7 200, tiež od spoločnosti Siemens a použiť ho na triedenie materiálu na základe farby a povahy (kovový / nekovový materiál). Linku sme teda vybavili modernou senzorovou technikou, kompletne prepracovali dizajn zariadenia a celkovo veľmi výrazne povýšili úroveň modelu. Výstupom je tiež maturitný projekt v študijnom odbore Mechatronika.
Zima je tu zas a s ňou aj pekná snehová nádielka. Asi každý z nás už zažil to úmorné a zdĺhavé odpratávanie snehu.
Keďže v zime je niečo také u mňa skoro každodenná realita a na to, aby som každé ráno vstával z vyhriatej postele, teplo sa obliekol a vzal do rúk lopatu som až príliš lenivý, rozhodol som sa túto nie veľmi jednoduchú a nezáživnú prácu trochu mechanizovať .
V tejto práci popisujem návrh a samotnú konštrukciu robotického odhŕňača snehu, ktorý by sa mal dať v konečnom výsledku využívať aj na iné úlohy. Po odstránení snehovej radlice vznikne pásové vozidlo schopné prekonávať aj nespevnené a nerovné podložie a pritom uniesť veľké množstvo nákladu či už na svojej vrchnej časti, alebo za ním pripojenom návese. Teda výsledkom je vozidlo, ktoré by mohli využívať policajti, hasiči ako záchranné vozidlo, ale aj armáda v nebezpečných oblastiach. A taktiež sa dá využívať na zábavné činnosti ako je odpratávanie snehu, vozenie ťažkého nákladu a podobne ...
V úvode by som ešte rád spomenul, že pre nedostatok financií som sa celú konštrukciu snažil postaviť z dielov, ktoré sa mi povaľovali doma, alebo z dielov, ktoré sú ľahko dostupné za malý peniaz. Preto som si vedomý toho, že nie všetky časti, a vyrobené diely sú konštrukčne navrhnuté správne a presne. Ale vďaka tomu ma robot malé konštrukčné náklady a dá sa ľahko skonštruovať čo je v konečnom dôsledku plus.
Mojou záľubou je od mala rozoberanie a následné skladanie rôznych, už vyradených, nefunkčných strojov, motorov a rôznych prístrojov, pričom sa snažím o ich modernizáciu a plnú funkčnosť.
Pri opravách si pomáham návodmi, hľadám po internete, četujem s rôznymi ľuďmi, ktorí sa tiež zaoberajú podobnými problémami. Vymieňam si s nimi rôzne postupy opráv. Veľa som sa naučil v škole. Študujem na Súkromnej SOŠ hutníckej, Železiarne Podbrezová, v študijnom odbore Mechanik – mechatronik. Najviac mi pomohli majstri odborného výcviku a aj odborná prax v Železiarňach Podbrezová, ktorú nám školu umožňuje.
V neposlednom rade mi v mojej záľube pomohla dobre vybavená otcova dielňa a jeho rady a usmernenia.
Mám nesmiernu radosť, keď pre niekoho už nefunkčný, neopraviteľný stroj, spojazdním. Veľakrát stačí malý zásah do motora, niečo vymením, posuniem, pritiahnem, vyčistím, namažem a ide to.
Začínal som asi v trinástich rokoch. Vtedy som začal opravovať moju prvú motorku Jawa 50, typ 555. Nebola pojazdná a nikto mi s tým nevedel pomôcť. Tak som sa začal učiť „ pokus – omyl“. Občas bol mojím poradcom internet. Aţ po nejakom čase sa mi konečne podarilo naštartovať motor. Už som ho len nastavil tak, aby držal voľnobeh a mal plný výkon pri jazde.
Následne som si kúpil Jawu 50, typ 20. Na nej som opravoval aj rám. Bola nabúraná a pre jej opravu som musel vymeniť celú prednú vidlicu, koleso, blatník, volant a svetlo. Nakoniec som opravenú motorku nanovo nastriekal.
Motorka ČZ 150C patrila môjmu starému ocovi a bol to veterán. Kedže motor bol v dezolátnom stave, musel som ho zgenerálkovať , pri čom mi musel pomôcť otec. Ale nastaviť zapaľovanie nebolo vôbec jednoduché , lebo zapaľovaciu cievku po toľkých odjazdených kilometroch prerazilo ( poškodilo ) a nedávala iskru. Musel som taktiež zrenovovať prerušovač zapaľovania a nastaviť karburátor.
Moja súčasná motorka je Simson S51 Enduro, na ktorej bolo potrebné nastaviť voľnobeh motora: vyčistil som karburátor a vymenil guferá na motore. Teraz ide bezporuchovo.
V súčasnosti sa ľudia čím ďalej, tým viac zaoberajú nachádzaním nových zdroj energie. V dnešnej dobe sa najviac využívajú fosílne paliva ako je ropa, uhlie a zemný plyn. No tieto zdroje sú vyčerpateľné a ich množstvo neustále klesá a tým sa zvyšuje aj ich spotrebná cena.
Malý dôraz sa kladie na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré majú budúcnosť.
Táto práca obsahuje naše riešenie ako využiť čo najefektívnejšie jeden z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú sme schopní zachytiť pomocou fotovoltaických článkov a premeniť na elektrinu. No problém je v tom, že slnko neustále mení svoju polohu a tým sa mení aj jeho uhol žiarenia na staticky umiestnený fotovoltaický systém. Tým, že slnko nesvieti priamo na tento solárny systém sa so zvyšujúcim uhlom znižuje efektivita takýchto fotovoltaických článkov. Toto je dôvod prečo by sme sa mali snažiť udržať fotovoltaický článok v priebehu dňa neustále natočený kolmo za slnkom.
Ja som vytvoril 2-osový automatizovaný fotovoltaický systém, kde tento panel udržuje pomocou PLC systému neustále natočený kolmo za slnkom a tým zvyšuje efektivita výroby elektrickej energie zo slnečnej energie.
V našej práci sme sa rozhodli riešiť problematiku výroby a riadenia plniacej stanice pomocou programovateľného logického automatu Siemens S7-200 s riadením Simatic. K vytvoreniu tejto práce nás viedol záujem vytvorenia modelu automatizovaného pracoviska používaného v mnohých oboroch priemyslu, najmä automobilového. Po vzore žiakov z minulosti sme uskutočnili výrobu modelu a riadenia. Pri riešení návrhu a výroby nosnej konštrukcie modelu sme zúročili svoje vedomosti zo strojárstva.
Práca je tvorená kompletným návrhom a zhotovením plniacej linky: mechanickým, elektrickým a tekutinovým, vrátane návrhu a odladenia PLC riadenia. Program sme vytvárali s prostredí STEP 7- MicroWin32 pre Simatic S-7 200.
Štruktúru výroby v CAD/CAM systémoch môžeme chápať ako súhrn činnosti prebiehajúcich procesoch k samotnej výrobe súčiastky. Začiatkom tohto výrobného procesu je výkresová dokumentácia ako aj návrh a namodelovanie súčiastky v CAD programe. K namodelovaniu našej súčiastky sa použil jeden z CAD softwaru (SolidEdge). Ďalším postupom je programovanie a konečna simulácia obrábania. K tomu je potrebny CAM program. My sme použili dva rôzne CAM programy (INTYS a EdgeCAM), v ktorých sú použité dva rôzne spôsoby programovania CNC strojov.
V dnešnej dobe, keď sa veľa hovorí o globálnom otepľovaní dôsledkom spaľovania fosílnych palív, ktoré produkujú veľké množstvo NOX, CO, CO2 si musíme priznať že automobilový priemysel v tomto hra veľkú rolu . Možností ako oslobodiť svet od závislosti na fosílnych palivách je dnes už viacero, ale tu nastáva ďalší problém, ktorý nám hovorí o tom, že drvivá väčšina z nich vyžaduje ešte veľa času a hlbší výskum nato, aby sa dali použiť v praxi a to znamená že sa nedajú využiť v blízkej budúcnosti. V tejto práci sa pokúsime rozobrať jeden zo spôsobov, ktorý sa dá použiť už dnes v každom vznetovom a zážihovom motore bez väčších úprav. Jednoduchá technológia, ktorá je založená na spaľovaní vodíka s uhľovodíkovými palivami . Za celým princípom sa skrýva to, že pridaním vodíka sa zlepší kvalita horenia a skráti sa čas horenia. Veľa ľudí pred nami už dokázalo, že pridaním malého množstva (do 10%) vodíka do spaľovanej zmesi sa zníži spotreba uhľovodíkového paliva. Takže to znamená, že v aute alebo inom dopravnom prostriedku so spaľovacím motorom musíme mať dostatočné množstvo vodíka. Prvé čo každého napadne je umiestniť do auta veľkú nádrž, do ktorej sa bude tankovať už vyrobený vodík. Lenže tu prichádza ďalší závažný problém! Vodík je veľmi výbušný plyn a pri aj pri najmenšom úniku by mohlo dôjsť k výbuchu. Preto potrebujeme zariadenie, ktoré by vyrábalo vodík priamo na mieste, v požadovanom množstve tak, aby bol všetok vyrobený plyn odsávaný do motora a nikde sa nestláčal alebo neakumuloval a tak nám riziko výbuchu kleslo na nulu.
V tejto práci sa budeme zaoberať jedným konkrétnym spôsobom výroby vodíka pre automobilový priemysel za pomoci elektrolýzy a zariadenia, v ktorom bude prebiehať. Práca ďalej popisuje samotnú konštrukciu zariadenia na výrobu vodíka – elektrolýzera a jeho ďalších časti ako je napr. zásobník na H2O . Ďalší problém ktorý sme pri konštrukcií HHO generátora riešili bol ten, že motor nám stále nepracuje na konštantnom výkone a preto nie sú ani požiadavky na objem plynu stále rovnaké, preto sme do môjho systému zakomponovali riadiacu elektroniku, ktorá redukuje celkový prúd, ktorý prechádza systémom a tak reguluje výron plynu.
