Mojou záľubou je od mala rozoberanie a následné skladanie rôznych, už vyradených, nefunkčných strojov, motorov a rôznych prístrojov, pričom sa snažím o ich modernizáciu a plnú funkčnosť.
Pri opravách si pomáham návodmi, hľadám po internete, četujem s rôznymi ľuďmi, ktorí sa tiež zaoberajú podobnými problémami. Vymieňam si s nimi rôzne postupy opráv. Veľa som sa naučil v škole. Študujem na Súkromnej SOŠ hutníckej, Železiarne Podbrezová, v študijnom odbore Mechanik – mechatronik. Najviac mi pomohli majstri odborného výcviku a aj odborná prax v Železiarňach Podbrezová, ktorú nám školu umožňuje.
V neposlednom rade mi v mojej záľube pomohla dobre vybavená otcova dielňa a jeho rady a usmernenia.
Mám nesmiernu radosť, keď pre niekoho už nefunkčný, neopraviteľný stroj, spojazdním. Veľakrát stačí malý zásah do motora, niečo vymením, posuniem, pritiahnem, vyčistím, namažem a ide to.
Začínal som asi v trinástich rokoch. Vtedy som začal opravovať moju prvú motorku Jawa 50, typ 555. Nebola pojazdná a nikto mi s tým nevedel pomôcť. Tak som sa začal učiť „ pokus – omyl“. Občas bol mojím poradcom internet. Aţ po nejakom čase sa mi konečne podarilo naštartovať motor. Už som ho len nastavil tak, aby držal voľnobeh a mal plný výkon pri jazde.
Následne som si kúpil Jawu 50, typ 20. Na nej som opravoval aj rám. Bola nabúraná a pre jej opravu som musel vymeniť celú prednú vidlicu, koleso, blatník, volant a svetlo. Nakoniec som opravenú motorku nanovo nastriekal.
Motorka ČZ 150C patrila môjmu starému ocovi a bol to veterán. Kedže motor bol v dezolátnom stave, musel som ho zgenerálkovať , pri čom mi musel pomôcť otec. Ale nastaviť zapaľovanie nebolo vôbec jednoduché , lebo zapaľovaciu cievku po toľkých odjazdených kilometroch prerazilo ( poškodilo ) a nedávala iskru. Musel som taktiež zrenovovať prerušovač zapaľovania a nastaviť karburátor.
Moja súčasná motorka je Simson S51 Enduro, na ktorej bolo potrebné nastaviť voľnobeh motora: vyčistil som karburátor a vymenil guferá na motore. Teraz ide bezporuchovo.
Motorový žací stroj MF 70 je určený ku koseniu lúčnych porastov v záhradníctve, sadoch, parkoch a na obtiažne prístupných svahoch. V horských terénoch sa používajú protisklzové kotúče.
Benzínový dvojtaktný motor 1 Z 22 vyrábaný v licencii fy Gutbrod S. A. je svojimi vlastnosťami a malými požiadavkami na obsluhu veľmi vhodným typom dobrej kosačky.
Technický popis
Spaľovací motor 1 Z 22 je benzínový, dvojtaktný, zvislý, vzduchom chladený jednovalec s menovitým výkonom 3,68 kW pri 3500 min-1.
Zadný diel motorovej skrine s guličkovým ložiskom a tesniacim krúžkom má centráž s prírubou pre upevnenie na prevodovku.
Predný diel motorovej skrine obsahuje dve guličkové ložiská a jeden tesniaci krúžok. V spodnej časti má výpustný otvor so zátkou, alebo výpustným kohútom a tesnením pre moţnosť vypustenia prebytočnej zmesi z kľukovej skrine. Je v ňom tromi skrutkami upevnený stator magnetky. Na prednom diele motorovej skrine je upevnený chladiaci plášť, v ktorom sa otáča koleso ventilátora s rotorom magnetky. Na chladiacom plášti je kryt, ktorý zabraňuje vnikaniu hrubých nečistôt. Ďalej je na chladiacom plášti upevnený ručný vratný štartér, ktorým sa spúšťa motor.
V hliníkovej skrini je na ložiskách uložený kľukový hriadeľ s ojnicou a čepom s ihlovým ložiskom.
V hornom oku ojnice je na ihlovom ložisku uložený piestny čep, ktorý spojuje ojnicu s piestom.
Piestny čep je proti axiálnemu posunutiu zaistený poistkou piestneho čepu. Piest má tri piestne krúžky. Na kľukovej skrini je umiestnený rebrovaný valec, ktorý je spoločne s hlavou prichytený štyrmi skrutkami. V hlave valca je zapaľovacia sviečka.
Na valec je nasadený usmerňovací plech chladiaceho vzduchu. Na jednej strane valca je karburátor s upraveným olejovým čističom vzduchu tak, že vstupná časť tvorí gumové koleno, ktoré presúva sací otvor smerom dopredu.
Na druhej strane je motor vybavený jedným alebo dvoma tlmičmi výfuku. Jeden je súčasťou motora a má v hornej časti kryt, druhý je pripevnený na rám. Obidva sú prepojené spojovacím potrubím s objímkou.Na kľukovom čepe v smere odberu sily je unášač spojky.
Na druhom čepe je štartovacia remenica, ktorou sa motor štartuje v prípade poruchy ručného vratného štartovadla. Núdzový štart sa robí pomocou štartovacieho popruhu alebo štartovacej šnúry.
Palivová nádrž je dvoma pásmi pripevnená na chladiaci plášť, na jednom páse je v držiaku uchytený tlmič sania.
Prvá bola vyrobená v roku 1970 a pracovalo sa s ňou na poľnohospodárskom družstve v nie najlepších podmienkach a terénoch. Keď sa dostala k nám, mala zavarený blok motora na prírube ku prevodovke. Motor bol síce dosť vybehaný, ale ešte pár sezón vydržal. Kosohon bol tiež v dezolátnom stave, tiekol z neho olej. Zvyšok kosačky bol na tom podobne.
Druhá bola vyrobená v roku 1982 a vlastnilo ju Povodie riek. Táto bola v dobrom stave, ale taktiež mala svoje chyby. Ťažko šli radiť rýchlosti, pretože sa rozpadol grafitový krúžok. Napriek tomu sa kosačka používala, čo spôsobilo zničenie spojkových lamiel. V súčasnosti na nej vymieňam guferá na motore.
Na prvej kosačke, počas obracania sena, náhle roztrhlo zváranú hliníkovú prírubu. Tak otec zohnal bloky motora aj s kľukou, ktoré boli vyhodené v šrote. Dali sme spraviť výbrus a urobili generálnu opravu motora. Po prvom naštartovaní ale kľuku zaseklo a asi preto aj skončila v šrote. Tak sme ju vymenili za pôvodnú, ktorá tam bola predtým. Na valci spravilo jemnú ryhu, tak som ju rozleštil. S týmito opravami sme poskladali motor. Ten ale vţdy pri štartovaní trhal, šklbal a po zohriatí mu extrémne zvyšovalo otáčky. Nič sa nedalo robiť, lebo sme vtedy mali len túto. Tak sa sezóna dokončila s týmito problémami. Zistil som, ţe silikónové guferá, čo sme pouţili, rozpustil benzín a tadiaľ si to prisávalo falošný vzduch . Práve to spôsobovalo tie vysoké otáčky motora. Na strane zapaľovania sa gufero pretáčalo. Dokonca sme zohnali špeciálne plechové guferá, ktoré sa taktieţ pretáčali. Tak ma napadlo, aj keď sa to neodporúča robiť, pouţiť dva rozdielne bloky motora: predný, na strane spojky, nechať ten zo šrotu a od zapaľovania pouţiť pôvodný. Motor sme poskladali a kúpili doň nové loţiská. Predtým, neţ som osadil guferá, na miesto uloţenia gufier som urobil pár jamiek jamkárom a styčnú plochu s blokom natrel silikónom, a aţ tak som namontoval guferá. Potom som nastavil zapaľovanie, a keďţe som vedel, ţe pri štartovaní kope, tak som sa pokúsil ho nastaviť tak, aby nekopal a mal výkon.Tak isto som rozobral a vyčistil karburátor, všade dal nové tesnenia, kvalitnú sviečku. Motor na veľké prekvapenie šiel. Síce nie na prvý raz, ale išiel a to bolo hlavné. Veď kto by si myslel ,ţe z dvoch rôznych blokov bude fungovať motor? Ten motor ide dodnes a to má minimálne tri sezóny za sebou. Odmenou za moju robotu bola aj sviečka vypálená do tehlovej farby , čo značí ,ţe všetko je nastavené správne. A tak kosačka aj v tých najväčších horúčavách išla. Som na to hrdý ,ţe som to dokázal opraviť. Stroj pracoval sezónu bez poruchy a to nie jednu. Keď sa náhodou pokazil na poli, rýchlo som ho opravil.
Demontujeme štartér odkrútením troch skrutiek M8 . Chytíme si štartovací bubon a demontujeme maticu M18. Ja pouţívam klúč na filtre. Dáme dole štartovací bubon a pero 6x6x8 . Opatrne si zasekneme obežné koleso v mieste, kde má výstuž a na chladiacom plášti si zakrútime skrutku M8 , ideálna je dlhšia ako drží štartér. Demontujeme druhú maticu M18. Demontujeme obežné koleso sťahovákom na to určeným, demontujeme tiež Woodrufove pero 5x6,5.
Ak motor ide dobre , tak si len označíme na zapaľovaní a bloku motora značku, aby sme zapaľovanie založili ako bolo. Ak nejde dobre, nemusíme robiť značku a musíme pred zložením nastaviť zapaľovanie. Demontujeme tri skrutky a potom vyberieme zapaľovanie . Vyberieme gufero, buď pomocou samoreznej skrutky, ktorú zaskrutkujeme do gufera, alebo ho opatrne vypáčime- to by sa nemalo robiť, môže sa poškodiť blok motora. Vložíme nové gufero, nie silikónové – rozpustil by ho benzín a vytlačili tlaky motora, ale špeciálne s plechovou výstužou, odolnou voči vysokým tlakom, ktoré tam vznikajú. Ja ešte potieram obvod gufera silikónom na motory predtým, než ho založím a netreba zabudnúť potrieť olejom gufero na mieste, kde sa nám bude dotýkať s kľukovým hriadeľom.
Jemne gufero zatlačíme dnu. Ak nejde, veľmi jemne po obvode búchame kladivkom, potom pomocou rúry takého priemeru ako je gufero, naklepeme gufero dnu na doraz.
1. Nastavenie odtrhu
Vložíme skrutkovač alebo rovný drôt, najideálnejšie meradlo, ktoré má závit M14x 1,25 (ako sviečka) a jeho telesom prechádza kruhová tyčka, ktorá má po obvode rysky, vzdialené od seba 1mm, do otvoru hlavy valca a otáčaním kľukového hriadeľa doprava ( v smere otáčania pri behu motora) a nájdeme hornú úvrať, kedy je predmet vložený do valca najvyššie a už sa jeho výška nezväčšuje, ani nezmenšuje. Nastavíme medzeru prerušovača - je to najväčšia vzdialenosť medzi pevným kontaktom prerušovača a kontaktom ramienka prerušovača, kedy je ramienko najviac zodvihnuté. Nastavíme odtrh zapaľovania 0,3 až 0,5mm, optimálne je 0,4mm pomocou špárových mierok. Ak je vzdialenosť kontaktov prerušovača v poriadku, nemusíme odtrh nastavovať. Ak je rozmer väčší ,alebo menší, než má byť, povolíme mierne skrutku na prerušovači a jemne pohybujeme buď k ramienku prerušovača, alebo od neho, čím sa mení veľkosť odtrhu. Keď je odtrh nastavený na správny rozmer, pritiahneme ešte trochu skrutku prerušovača a nastavený rozmer odtrhu špárovou mierkou znova skontrolujeme . Ak je všetko v poriadku, dotiahneme skrutku na prerušovači definitívne.
2. Nastavenie predstihu
Keďže by sa tu ťažko nastavoval predstih pomocou cigaretového papierika - bolo by treba demontovať karburátor, výfuk, chladiaci plášť a hlavu - tak buď použijeme ideálne meradlo, ktoré má závit M14x 1,25 (ako sviečka) a jeho telesom prechádza kruhová tyčka, ktorá má po obvode rysky vzdialené od seba 1mm. Ak ho nemáme k dispozícii, dá sa nastaviť aj pomocou posuvného meradla. Piest dáme do hornej úvrate, stator zapaľovania uvoľníme a nastavíme na stred. Potom na odtrhu ramienka nastavíme 0,3 až 0,4 mm. Piest otáčaním kľukového hriadeľa doľava zníţime o 3,5 mm ( tolerancia 0,3 mm plus,mínus ). V tejto polohe by mala byť medzierka na ramienku prerušovača 0,05 mm. Pokiaľ to tak nie je točíme statorom zapaľovania doprava alebo doľava. Pokiaľ sa to nedá nastaviť, je potrebné nové ramienko (kladivko)! Staré má ošúchaný pertinaxový palec !!! Dotiahneme a ešte raz všetko vyskúšame a premeriame. Pokiaľ sedí, že v hornej úvrati je odtrh 0,3-0,4mm a po znížení piestu doľava o 3,5 mm je medzierka 0,05mm a sviečka má medzeru 0,6 až 0,7mm, je zapaľovanie nastavené správne a dáva modrofialovú iskru ! Keď je iskra ružová, vymeníme kondenzátor !!!
*RADA : Podľa štartovania poznáte, či je predstih veľký - motor tzv. kope. Vtedy trochu uberieme na predstihu. Keď zle štartuje a motor nemá dostatočný výkon - predstih je malý, tak trochu pridáme. Treba to hlavne odskúšať a následne podľa správania chodu motora doladiť.
Demontuje motor: odpojíme vodič na vypínanie motora a plynové lanko alebo demontujeme celý karburátor a necháme ho na ráme. Odkrútime štyri matice M8. Motor zložíme potiahnutím dozadu a vytiahneme zasúvaciu tyč. Poistnú podložku vyhneme ( odistíme ) pomocou skrutkovača. Demontujeme maticu M20, náboj spojky zaistíme napr. skrutkovačom. Pomocou sťahováka demontujeme náboj spojky. Tento sťahovák som si vyrobil doma . Dáme si pozor aby sme nestratili pero náboja. Vyberieme gufero, buď pomocou samoreznej skrutky, ktorú zaskrutkujeme do gufera, alebo ho opatrne vypáčime - to by sa však nemalo robiť, môže sa poškodiť blok. Vložíme nové gufero, nie silikónové – rozpustil by ho benzín a vytlačili tlaky motora, ale špeciálne s plechovou výstužou, odolnou voči vysokým tlakom, ktoré tam vznikajú. Ja ešte potieram obvod gufera silikónom na motory, predtým než ho založím a netreba zabudnúť potrieť olejom gufero na mieste, kde sa bude dotýkať s kľukovým hriadeľom. Jemne gufero zatlačíme dnu. Ak nejde, veľmi jemne po obvode búchame kladivkom, potom pomocou rúry takého priemeru ako je gufero, naklepeme gufero dnu na doraz
Prerobil som vypínanie motora, aby sa nemusel vypínať na bloku motora - je to nepohodlné . Vypínač som premiestnil pod páčku plynu podobne, ako je to pri novších Mf 70. Na kosohone som musel vrámci núdze vymeniť kamene ( skrutky ) do držiaku kosy, za skrutky M10 pevnosti 8.8. Minimálne jednu sezónu vydržali, tak ich používame naďalej, lebo sa to osvedčilo a cena je neporovnateľne lepšia, ako za originál.
Úpravy, ktoré by sa dali spraviť a zlepšilo by to pohodlie pri práci a využitie stroja: elektronické zapaľovanie, sedačka - nosič náradia, aby sa nemuselo za kosačkou chodiť, upraviť výfuk, aby bol tichší a neznížil výkon motora, úprava na oranie a hlavne malý balíkovač na výrobu balíkov.
V tejto práci som predstavil kosačku MF70. Aj keď ju už veľa ľudí nepoužíva, hlavne kvôli tomu, že sa často kazí pri nesprávnej údržbe, tak je to podľa mňa ťažko zastúpiteľný stroj, hlavne v horských oblastiach, ale aj v nížinách . Poradí si s kopcovitým terénom aj bažinami. V neposlednom rade - nie všade sa dostane traktor, aby pokosil a pripravil seno. Preto treba venovať pozornosť aj takýmto strojom, akým je MF70 a nezabúdať na ne.
