• si-foto-2015.jpg
  • si-foto-2016.jpg
  • si-foto2-2015.jpg
  • si-foto2-2016.jpg
  • si-foto3-2016.jpg

1.ročník - 2014

5.ročník - 2018

2.ročník - 2015

6.ročník - 2019

3.ročník - 2016

7.ročník - 2020

4.ročník - 2017

Celé sa to začalo nevinne v rámci krúžkovej činnosti na našej škole, mali sme veľa (mladých) inovatívnych myšlienok a málo peňazí, skrátka sme chceli niečo urobiť, dokázať  či vytvoriť.  Počas nášho štúdia sme sa naučili kresliť súčiastky v CAD systéme, no aj vytvárať zostavy. Tieto predpoklady otvorili nám dvere do virtuálneho sveta modelov, ktoré síce boli pekné ale nie hmatateľné. Náš malý tým ,,konštruktérov“ hľadal cestičku do sveta opravdivých hmatateľných modelov, ktoré sú už reálne  a funkčné. Zašli sme až tak ďaleko, že sme vytvorili vlastný nástroj transformácie virtuálneho modelu na hmotný objekt, teda CNC obrábací stroj. Tak sa naša pomyslená ,,cestička“ uzatvára a už naši mladší spolužiaci budú môcť na našej škole vytvárať svoje vlastné výrobky za pomoci nášho malého CNC sústruhu.

 

Krok za krokom, ako sme to dokázali

Ako som už povedal sme mladý tým ,,konštruktérov“ , teda každý z nás sa snažil zanechať čo najhlbšiu stopu zo seba samého v našom diele. Nakoľko každý v niečom vyniká, tak sme našu činnosť zadelili, ale v zásade sme stále spolu konzultovali a radili sme sa. Prvým krokom bolo určenie obrábacích rozmerov a veľkosti stroja. Po týchto častiach sme previedli orientačný výpočet hlavných nosných častí stroja a kinematiky rezného nástroja. Keď už sme poznali predpokladané rozmery konštrukčných častí,  začali sme vytvárať virtuálne modely súčiastok v CAD systéme.

Krok za krokom sa nám otvárali úžasné možnosti CAD systému pri spájaní strojových súčiastok do celkov, vytvárali sme zostavy, ktoré nám pomaly prezrádzali konečné tvary budúceho stroja.

 

 

Testovali sme funkčnosť zostavy pomocou kinematického modulu CAD systému, kde sme zisťovali krajné polohy rezného nástroja a ďalšie parametre.

Po tejto celej procedúre sme už mysleli, že máme to ťažké za sebou, ale po finančnej analýze polotovarov a ďalších komponentov sme zistili,  že musíme niečo z toho vynechať alebo zmeniť. Pôvodne sme mali zámer použiť v stroji guľôčkové skrutky, no tie sú extrémne drahé. Preto sme to vyriešili unikátnym spôsobom, čiže to bolo niečo nové, nevyskúšane. V podstate sme nevedeli či to bude vôbec fungovať. Virtuálny kinematický model nášho riešenia potvrdil funkčnosť, tak že sme to použili. Naše riešenie je v podstate náhradou guľôčkovej skrutky, ide o solenoid uzavretý medzi tri drážkované valce na ložiskách.

 

 

 

 

 

Drvivá väčšina strojových súčiastok bola vyrobená laserovým rezaním a to tak, aby to bolo čo najlacnejšie. Teda už pri konštruovaní sme sa snažili vytvárať tvarovo rovnaké komponenty tak, aby laserová rezačka vedela rezať súčasne viac komponentov. Táto taktika znížila značne výrobné náklady. Valcové komponenty sme sami vyrobili v školských dielňach sústružením. Takže kúpené komponenty boli iba riadiace jednotky, krokové motory, guľôčkové vedenie, ložiská, tesniace krúžky, indukčné snímače, relátka atd. Ostatné súčiastky sme mali k dispozícii na škole /PC /.

 

Samotná montáž prebiehala postupne, pričom sme kontrolovali montážne vôle a pohyblivosť kinematických členov. Poslednou etapou bolo ,,oživenie“ stroja. Podotknem táto časť bola najviac pôsobivá. Po montáži elektro-vyzbroja, teda po zapojení pohonu a ovládacích prvkov, nasledovalo prepojenie s PC a inštalácia riadiaceho softvéru Mach3. Nastal čas na prvý malý mechanický pohyb, ktorý sme tak všetci očakávali. Spomínam si, je to čudný pocit: zanietene hľadíte na  svoje dielo, v tej chvíli je svet ukradnutý, len malilinký pohyb nástroja a máte neopísateľnú radosť, niečo ste dokázali. Získate tak motiváciu, ktorá Vás ženie vpred, samozrejme všetko naraz nefunguje. Je potrebné ešte ,,naučiť“ stroj rešpektovať pokyny /nastavenie krokov, posuv- aby korešpondoval s hodnotami v DRO a ....iné./ .

 

Keď už stroj rešpektuje nás a taktiež my jeho, tak pristupujeme k upnutiu materiálu do vretena sústruhu a roztáčame ho. Rezné rýchlosti a trajektóriu nástroja volíme obzvlášť opatrne, lebo je to skúšobná prevádzka . Pre nás je to finálna fáza, dojazd do cieľa. V tejto chvíli uvedomujeme si víťazstvo nad sebou samým, síce len obrábame drevo, ale pre nás sú tie získané skúsenosti i poznatky neoceniteľné. Na záver by som len chcel vysloviť slová nášho učiteľa: ,,nie je podstatné odkadiaľ si vyrazil, či kam kráčaš, podstatná je cesta, ktorú urazíš, lebo cesta je samotný život“.

 

 

 

 

 

 

 

 


{s5_media_player media=[video] video_mp4=[http://www.strojar-inovator.sk/images/video-2015/pts-film.mp4] }

© 2021 Súťaž: Strojár - Inovátor
Back to Top