Brzdový kotúč bola prvá súčiastka, ktorú som začal modelovať (obr.1) . Keďže kotúč je určený pre rýchle autá, ktoré prekonávajú vysoké rýchlosti a pri brzdení sa klasické brzdy prehrievajú, musel som ich tomuto problému vyhnúť, a tak Na začiatok som musel zvoliť vhodný tvar vetracích drážok a vhodne ich umiestniť po celej ploche kotúča. Kotúč je vyrobený ako jeden kus. Pri modelovaní som musel prejsť konštrukčnými problémami, ale aj problémami, ktoré vznikali pri samotnom modelovaní, a tých ozaj nebolo málo.
Brzdový kotúč
Ako druhú súčiastku na modelovanie som zvolil brzdový strmeň ( obr. 2) . Keďže prvá súčiastka bol športový vzduchom chladený kotúč, musel som k nemu dopasovať aj nejaký športový strmeň. Keďže takýto typ strmeňa sa mi doma „nepovaľuje“, tak som navrhol vlastný. Zo začiatku to vyzeralo len ako nejaký polkruh z ktorého som postupne odoberal materiál, až kým som sa nedostal k finálnemu tvaru. Keď strmeň sa už podbal a dalo sa identifikovať, že je to vážne strmeň, udelil som mu aj značku ktorá je veľmi známa a v športovom auto priemysle sa využíva veľmi často.
Brzdový strmeň
Aby kotúč mohol niečo brzdiť, potreboval som nejaký disk (obr.3) , a aj pri tejto súčiastke som ponamáhal svoju predstavivosť a vymodeloval som tento disk, ktorý je dole na obrázku. Na začiatku som si musel určiť rozmery disku a tiež profil, ktorý som vymodeloval pomocou príkazu rotovanie. Keď bol profil na svete, vytvoril som pomocnú rovinu do ktorej som mohol odoberať vzor disku. Aby som si uľahčil prácu, odobral som len jeden otvor a ten som roznásobil okolo osi potrebným počtom, aby to vyzeralo, čo najlepšie. Neskôr som „vyvŕtal“ otvory na skrutky pomocou ktorých disk upevníme na náboj, a nakoniec som všetky hrany pozaobľoval a disk nafarbil.
Alumíniový disk
Aby sme nejazdili na „ráfiku“ potrebujeme pneumatiku, no najprv vám pojem pneumatika trošku charakterizujem.
Pneumatika je vzduchom plnená pružná súčasť dopravných prostriedkov. Má obvykle tvar toroidu a je nasadená na vonkajšom obvode kolesa. Zaisťuje prenos síl medzi kolesami a vozovkou a pôsobí hlavne ako prvotné odpruženie. Vo vnútri pneumatiky býva duša, ale v súčasnosti sa najviac používajú bezdušové pneumatiky. Najbežnejším materiálom pre výrobu pneumatík je vulkanizovaná guma. Pneumatika nemá takú jednoduchú konštrukciu ako sa na prvý pohľad zdá, a preto som vám priložil obrázok na ktorom sú jednotlivé časti popísané.
1,2 - behúň, 3 - kostra, 4 - bočnica, 5,6 - nárazník, 7 - pätkové lano, 8 - pätka
Keďže už ste oboznámení s charakteristikou pneumatiky, trošku vám priblížim ako som tú svoju pneumatiku modeloval.
Na začiatok som potreboval rozmery z predošlej súčiastky (disku) aby pneumatika (obrázok. 4) pekne lícovala, a pevne sedela. Rozmeral som si disk taktiež pomocou programu Pro engineer a začal som modelovať pneumatiku. Na začiatok som využíval príkaz rotovanie, ktorý mi zjednodušil prácu na toľko, že celkové modelovanie pneumatiky trvalo približne pol hodinu. Keď som odrotoval profil pneumatiky, vytvoril som si pomocnú rovinu, z ktorej som mohol vytiahnuť vzorku pneumatiky, a tú som následne roznásobil okolo osi.
Pod zostava disku, pneumatiky, brzdového kotúča, strmeňa
Nebudem rozpisovať všetky súčiastky, ktoré sa v tejto zostave nachádzajú, a preskočím k tej najhlavnejšej súčiastke, k tej ktorá bola základom tohto celého projektu a tou je Posilňovač bŕzd s hlavným brzdovým valcom.
Zosilňuje tlak nohy, pri ovládanie brzdy, čím znižuje manuálnu pracú vodiča potrebnú pre správnu funkciu. Vo väčšine automobilov nájdeme posilňovač bŕzd v kombinácii s hlavným valcom. Posilňovač nesmie narušiť presné, citlivé ovládanie brzdnej sily. Z hľadiska konštrukcie rozoznávame dva druhy vákuový a hydraulický.
Vákuový posilňovač bŕzd
V dnešnej dobe sú skoro všetky automobily vybavené vákuovým (podtlakovým) posilňovačom bŕzd. Tento typ využíva podtlak vytvorený v sacom systéme v zážihových motorov alebo vákuovou pumpou vo vozidlách so vznetovým motorom. Posilňovač funguje len pri naštartovanom motore, po vypnutí 2-3 zošliapnutia pedálu. Potom sa stáva nefunkčným a brzdy pracujú ako keby tam nebol, takže k rovnakému brzdnému účinku je potrebné vyvinúť oveľa väčšiu silu.
Ja som si vybral vákuový posilňovač bŕzd, pretože jeden som našiel v pivnici. A tak som ho začal s otcom rozoberať. Medzi prvé súčiastky, ktoré som modeloval boli hriadele, ktoré sa nachádzajú v hlavnom brzdovom valci ( obrázok. 5 ) a neskôr som vymodeloval aj obal a taktiež nádobku.
hlavný brzdový valec s nádržkou
Komponenty posilovača
Spájanie 3D súčiastok do zostáv ( obrázok. 7, 8, 9 ) som taktiež realizoval v programe Pro Engineer. Pri spájaní som si uľahčil prácu tým, že som si vytvoril viac podzostáv ktoré som následne spájal dokopy.
Zostava brzdového ústrojenstva a zavesenia predných kolies
